GALADRIEL: Keď tú káru ťaháš dvadsať rokov, potrebuješ nové impulzy a zážitky

Skupina GALADRIEL tento rok oslávila dvadsať rokov svojej existencie a pri tejto príležitosti vydali špeciálne EP Lost In The Ryhope Wood. Onedlho navyše chystajú tri koncerty – v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. To sú dostatočné dôvody, aby sme pre vás vyspovedali speváka Doda Ďatela.

Vaša kapela vznikla v roku 1995, čo už je 20 rokov existencie. To je slušné číslo.  Vydali ste 7 albumov, 1 demo a teraz budete krstiť zbrusu nové LP Lost in The Ryhope Wood. Tento album má aj svoj príbeh. Rozpovieš mi ho?
Toto špeciálne EP sme sa rozhodli vydať práve pri príležitosti dvadsiateho výročia. Nápad vznikol viac-menej náhodou. Keď som písal text k jednej z nových skladieb, rozhodol som sa inšpirovať dielom spisovateľa Roberta Holdstocka a jeho novelami o ryhopskom lese mytág. Uvedomil som si, že sme už v minulosti tieto témy párkrát použili a pustil som si tie staré songy. Hneď mi napadlo, že by si zaslúžili lepší zvuk, haha. A vzápätí vznikol nápad pripraviť špeciálne EP so skladbami, ktoré sa budú všetky motať okolo týchto príbehov. Predostrel som to ostatným a išli sme na to. Dali sme teda dokopy tri nové skladby a zobrali sme tie tri staré, znova ich nahrali a materiál bol na svete. Teda, nešlo to až tak ľahko, ako to tu hovorím, haha. Písanie nových skladieb aj s nahrávaním zabrali dokopy asi trištvrte roka.

Prečo práve Robert Holdstock?
Je to úžasný spisovateľ. Jeho diela otvárajú predstavivosť neuveriteľným spôsobom. Sú to knižky, ktoré večer začneš čítať a ráno s červenými očami lúskaš posledné kapitoly. Nie je to fantasy v štýle trpaslíkov a iných elfov. Je to skôr mystika, napätie a je to návykové 🙂

Vravel si, že ste použili aj staršie skladby. Čo sa na skladbách z 90. rokov zmenilo?
Najdôležitejšou zmenou je, že sme vôbec nepoužili klávesy. Všetky tieto party sme nahradili živými sláčikovými nástrojmi – husľami a kontrabasom. Dodáva to skladbám tajomnejší a živočíšnejší zvuk. Niečo sme kde-tu aj mierne prearanžovali. Ono je vždy ťažké zachovať tú atmosféru doby, keď prerábaš staré songy. Myslím ale, že nový šat týmto piesňam pristane.

Album ste nahrávali v štúdiach Grindhouse a Zero Gravity v Grécku pod dohľadom Georgeho Bokosa. Prečo práve tam? O čo je to iné ako na Slovensku?

George Bokos je bývalým gitaristom z kapely ROTTING CHRIST a sme priatelia už nejakých osem rokov. Chceli sme vyskúšať niečo úplne odlišné od toho, čo sme robili doteraz. Ono, keď tú káru ťaháš dvadsať rokov, potrebuješ nové impulzy a zážitky. Ak by sme išli nahrávať niekde na Slovensko alebo nebodaj priamo v Bratislave, nedokázali by sme sa tak koncentrovať na nahrávku a vznikalo by to len ako ďalšia nahrávka, pri ktorej by každý riešil ešte kopu iných vecí. Takto s tým máme spojené aj nové zážitky a znalosti. Myslím si, že to bola dobrá voľba. George nám vo veľkej miere pomohol a navyše aj z finančného hľadiska to bolo možno ešte lepšie ako na Slovensku.

Prečo ste sa rozhodli práve pre LP a nie klasické CD?
Toto prišlo tak trochu náhodou. V čase, keď sme sa rozhodli, že ideme do tohto EP mi písal Petr Herdron z časopisu Pařát, že by rád pri príležitosti nášho dvadsiateho jubilea vydal niektorý z našich albumov na vinyle. Tak som mu predostrel našu ideu o špeciálnom EP a dohodli sme sa, že to spravíme teda na vinyle. Chceli sme pri tejto príležitosti prísť s niečím výnimočným, možno neštandardným, a tak Lost In The Ryhope Wood vyšlo len na vinyle ako taká zberateľská záležitosť. Nejde o radový album, a tak to má aj trochu zmysel.

Na EP sa predstavilo niekoľko hosťujúcich hudobníkov. Predstavíš nám ich?
Najvýznamnejšími hosťami sú bubeník Jan „Tornad“ Ivan z ČAD, ktorý zaskočil za nášho bicmana Mateja a kontrabasista Charis Pazaroulas z gréckych STONE COLD DEAD, ktorý nám nahral väčšinu sláčikových plôch. Na husliach ho doplnila Jana Věnečková. Svojou trochou do mlyna prispeli aj George Bokos a Necromayhem, obaja formou vokálov.

V čom je nové EP iné od predošlej tvorby?
Hmm… Najviac asi práve tým, že tam nie sú klávesy, ale živé sláky. Takisto zvuk je lepší ako v minulosti. To isté ale platí aj pri poslednom albume The 7th Queen Enthroned, haha. Pri nových skladbách sme pristupovali trochu inak k vokálom, či už Soniným, alebo mojim. Neviem ale, či to poslucháč nejak postrehne. Každopádne, na EP je aj skladba Dual Heritage, ktorá je akýmsi výletom do modernejších a progresívnejších vôd. Som zvedavý na reakcie práve na túto skladbu 🙂

Máš na albume nejakú svoju „srdcovku“? Ktorú a prečo?
No, tak ja som starý doommetalista, takže mojimi srdcovkami sú Song Of A Daughter a She – The Myth. Páčia sa mi tie nálady a atmosféry, v ktorých tieto skladby plávajú. A sú to nové veci, ja mám vždy najradšej naše nové songy, haha.

V septembri ste absolvovali miniturné po Európe. Kde všade ste hrali, ako reagovali fanúšikovia a kde bolo najlepšie?
Hrali sme postupne v Rakúsku, Slovinsku, Bulharsku a Rumunsku. Najťažšie to bolo asi v Ljubljane. V Slovinsku sme boli vôbec prvýkrát a sme tam de facto neznáma kapela, takže podľa toho to aj vyzeralo. Naopak, najlepšie sa nám hralo v Rumunsku, kde sme už boli niekoľkokrát a fanúšikovia nás tam už poznajú. Koncerty v Bukurešti, Petrosani a Timisoare boli elektrizujúce. Pre takéto koncerty sa to oplatí robiť. V Bukurešti sme si navyše strihli dve nové skladby aj s huslistkou a čelistkou z kapely TIARRA, čo je v Bukurešti a celkovo v Rumunsku obľúbená kapela. Bol to príjemný a nečakaný zážitok aj pre ľudí pod pódiom.

V čom sa líšia koncerty v zahraničí od koncertov u nás?
No najviac sa to líši tým, že za hranicami lámem svoju angličtinu, haha. Ale nie, sú miesta, kde sú fanúšikovia viac hladní po muzike ako inde. Napríklad lepšie sa nám hrá v Rumunsku ako v Nemecku. Nemci majú tých koncertov obrovské množstvo a berú ako samozrejmosť, že niekto v klube hrmoce. Sám som zvedavý, ako dopadnú naše novembrové koncerty tu na Slovensku. Potom ti budem môcť dať aktuálnejšie informácie a porovnania, haha.

K novému albumu, samozrejme, patrí krst, ktorý sa uskutoční 5. novembra v bratislavskom Randale. Už vieš, čím album pokrstíte a máte pripravené nejaké špeciálne prekvapenie pre fanúšikov?
My budeme krstiť tento album trikrát. Nielen v Bratislave, ale aj 6. novembra v Banskej Bystrici v Klube 77 a 7. novembra v košickom Collosseu. Čím budeme krstiť zatiaľ ešte neviem. A o špeciálnom prekvapení by som ti tiež nepovedal, haha.

Oslavujete 20 rokov od vzniku kapely, spomenieš si ešte na jej začiatky?
Kapelu sme zakladali v lete 1995. Bola tu úplne iná doba. Skúseností s písaním skladieb a koncertovaním sme mali pramalé. Každopádne sme vtedy všetok čas venovali kapele a veci sa hýbali pomerne rýchlo. Názov sme si požičali od pána Tolkiena. Bolo to pár rokov pred tým, než Peter Jackson sfilmoval trilógiu Pán Prsteňov a tieto témy sa stali trochu prefláknuté. Prvé demo sme nahrávali krátko po vzniku kapely, ale nebolo to nič moc, a tak sme ho ani nešírili, haha. Prvý album potom vyšiel v roku 1997 a v čase, kedy vyšiel, sme mali už nachytané skladby na druhý album. Bola to naozaj veľmi plodná doba. Ale už vtedy bolo jasné, že nájsť dlhodobo fungujúcu ucelenú zostavu nebude jednoduché…

 

To máš pravdu, zostava sa počas rokov často menila. Ako sa zmenila za posledné roky a ako momentálne ako kapela vychádzate medzi sebou?
V súčasnej zostave fungujeme posledné dva roky. Nie je to ľahké, najmä z časového hľadiska, pretože viacerí chalani hrávajú aj v iných kapelách. Uvidíme, ako to bude ďalej fungovať. Po ľudskej stránke sme v pohode a nemáme medzi sebou problémy.

 

Máte nejaké špeciálne rituály pred koncertom alebo nejaké špeciálne požiadavky? Napríklad len vodu Evian?
No, to asi len Matej, náš bubeník. Ten sa potrebuje pred každým koncertom rozohriať a cvičí. Je to človek, ktorý je denne vo fitku a dosť si na tom zakladá. Ani si neviem predstaviť, že by išiel na pódium „studený“. Inak nič špeciálne. Vodu, samozrejme, len Evian 🙂

Kto je pre teba osobne najväčšou hudobnou inšpiráciou a kto ovplyvnil tvoju hudobnú tvorbu?
Neviem, či mám nejakú hudobnú inšpiráciu. Sú kapely, ktoré sa mi páčia a je prirodzené, že sa z nich na mňa niečo lepí. V začiatkoch to boli určite AMORPHIS, ale dnes je to dosť pestré a nedá sa povedať, že naša hudba je ovplyvnená nejakou kapelou. Je to taký mix všeličoho. Možno môj spev sa postupom času trochu priblížil k chrapľavejšej polohe, akú má napríklad Sakis z ROTTING CHRIST. To mi vraví veľa ľudí, tak na tom asi niečo bude, haha.

Čo chystáte do budúcna, na čo sa môžeme tešiť?
Momentálne sme vydali nové EP, takže ešte ti neviem povedať, ako sa budú vyvíjať ďalšie veci. Ak budú nápady a nové skladby, bude aj nový album. Ak bude záujem o naše koncerty, budeme hrať.

Čo by si chcel odkázať vašim fanúšikom a našim čitateľom?
Veľmi by nás potešilo, keby ste nás prišli podporiť na koncerty v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré budú už najbližší víkend. Držte sa, žite a počúvajte dobrú hudbu!