Genius Locci: Nechceme vyzerať ako indie folkové kvetinky

Skupina Genius Locci – z malého kaviarenského koncertu predskokan Toma Odella, Katarzie a účastník medzinárodného festivalu Waves Bratislava!

Pred rokom sa dve sestry rozhodli, že začnú svoju niekoľkoročnú tvorbu zverejňovať a urobili dobre. Z debutového koncertu v Kafe Scherz, ktorý im tajne dohodol blízky kamarát, sa stala koncertná šnúra a vydanie prvého EP s názvom Innate pod Kamoto Studio. Na albume nájdete celkom 6 skladieb a poslucháči si spomedzi nich zatiaľ obľúbili rytmickú Little Worry, chytľavú Why I Can´t, či melodickú Better Than We Were.

Hudobný projekt GENIUS LOCCI je skvelým oživením a vyplnil prázdne miesto na slovenskej hudobnej scéne. Získavajú čoraz viac fanúšikov a tešia sa väčšej a väčšej obľube. Sesterské duo KeryEla Kisové zavítali na niekoľkých väčších aj menších akcií tohto roka, ako napríklad Dni Petržalky, kam sa dostali vďaka víťazstvu v súťaži amatérskych skupín. Okrem toho boli predskokanom britského speváka Toma Odella na jeho bratislavskom koncerte v Starej tržnici, či tiež predskokanom KatarzieAteliéri Babylon. Taktiež sa pripojili k niekoľkým hudobníkom, ktorý mali šancu hrať v rámci veľkého medzinárodného projektu – festivalu Waves.

Ich tvorba je špecifická melodickými anglickými textami, harmonizujúcimi hlasmi a rozdieľnosťou piesní. Tá spočíva v ich hlavnom cieli, a to mať každý koncert či pieseň trocha odlišnú, ako tú predtým. Genius Locci má charakteristický zvuk, znásobený o hudobné nástroje ako ukulele, basa či husle. Ich piesne vás prekvapia hudobnou kvalitou a chytľavými refrénmi, ktoré si po chvíli počúvania budete nevedome pospevovať s nimi. V sobotu 22. novembra odohrali svoj výročný koncert, symbolicky v bratislavskej kaviarni Kafe Scherz, kde mohli diváci počuť verzie ich piesní obohatené o hudobný sprievod hostí ako Jano Boldiš, Roman Kovács / La3no, Sasha Mamaev / Gonsofus a Valér Miko.

Viac sa však už dozviete v rozhovore, ktorý pre vás pripravila redakcia NewSound – len tá najlepšia hudba.

Ako vznikla vaša kapela?

Ela: Ja som si nahrávala hudbu a kamarát to počul. O rok hovorí, že to musí dať von a dohodol nám o dva týždne koncert. Nemali sme ani kapelu, ani nič, tak sme volali rôznym hudobníkom, ktorých sme videli na iných koncertoch. Odohrali sme koncert, začali sme ďakovať a v tom chalani povedali: „No nie, ideme ďalej!“

Kery: To bolo štádium, kedy sme volali z jedného čísla na druhé. Ale hrajú s nami skvelí ľudia. Takže to vyšlo.

Kto v nej hrá?

Ela: Základná zložka sú dva hlasy, gitara a ukulele. Bicie – Dávid Čudek, basa – Janko Janík, husle – Evička Brunclíková, elektrická gitara – Ondrej Ďurík – voláme ho externista, lebo niekedy sa nezmestí do auta, alebo na pódium.

Čo vlastne znamená GENIUS LOCCI?

Ela: V skratke, genius loci znamená duch miesta a nám to raz otec povedal v Grécku, že to miesto má genius loci a my sme si mysleli, že je to s dvoma „c“, znelo nám to tak. A nakoniec sme si to zobrali za svoje a nechali dve „c“ ako dve sestry, ako zámerná chybička.

Kery: Presne. Ten názov znamená aj neopakovateľnú atmosféru a chceli sme, aby každý koncert bol niečím iný, aby sme mali vždy iné sety. No zatiaľ nám to nevychádza, haha.

Aký žáner podľa vás ste?

Ela: Indie folk, lebo sme sa zaškatuľkovali.

Kery: Vznikli dva povinné názvy a nikoho nezaujímalo, že sa nechceme škatuľkovať. Každú pieseň vnímame ako inú.

1 slovo, ktorým by ste opísali jedna druhú?

Ela: Kery je rozporuplná.

Kery: Ela je moje druhé ja.

1 slovo na kapelu?

Kery: GENIUS! Niečo živé, pulzujúce…rodina.

Ela: Nie ako geniálne, ale ako geniálne teleso – rodina.

Aký je to pocit, keď vaše texty počujú ľudia?

Ela: Zvláštny pocit, je to veľmi intímne, ale zaujímavé. Tešíme sa, že je to všetko čistou cestou, že nič násilne nepropagujeme a hlavne koncertujeme.

Kery: A často nevieme ako na to. Jeden je trapas, druhý je skvelý a podobne. Raz hráme dve, raz štyria. Ale na rôzne aranže nakoniec nie je čas, keď máme sedem koncertov za mesiac. Ale na výročnom koncerte 22. novembra sme si zahrali s rôznymi hosťami a bolo to mega!

Nedávno ste vydali svoje EP, aké ste mali pocity?

Ela: Vydali sme ho v máji, no bolo hotové už v marci. Zasekli sme sa v štúdiu, v našich hlavách, či to chceme dať von a nakoniec s vizuálom. Je na ňom 6 skladieb, prakticky 5 piesní. Zatiaľ sa predáva na koncertoch a k vypočutiu je na SoundCloud.

Odkiaľ beriete inšpiráciu?

Kery: Berieme ju hlavne zo života, z konkrétnych situácii ako v piesni Sorry, či It´s Ringing In My Head, ktorá je o hádke. Väčšinou spievame o ľuďoch. Je to založené na vzťahoch a takej sebareflexii. Niekto to napíše do denníka, my napíšeme pesničku.

Ela: Textovo sú to viac melancholické piesne. Little Worry som spravila ako smutnú vec a mama ako prvý poslucháč paradoxne hovorí, že konečne veselá pieseň. Tak nakoniec je z nej energická pieseň so životom. Prejavila sa, aká naozaj je.

Aký hudobný nástroj by ste chceli v kapele?

Ela: Tuba, harfa, akordeón.

Kery: Banjo, harfa, akordeón. Lákajú ma aj všelijaké „krabičky“, ale bojím sa, aby som sa nezamotala.

Chceli by ste aj mužský vokál?

Kery: Áno, áno. Ja už presviedčam kamaráta. Je to oživenie.

Je známe, že začínajúce hudobníčky sa chcú predať…

Ela: To je mimo nás, my sa oblečieme pekne, len keď fakt treba a keď hráme tie naše jemné melódie. Ale zas nechceme vyzerať ako indie folkové kvetinky!

Kery: Skôr naopak, máme problém, že občas vyzeráme ako dve skejťáčky, či v pyžame. Pekné, nepekné – aj tak vláčime kombá a aparatúru ako každý.

Stala sa vám už nejaká zvláštna vec počas koncertu?

Ela: Raz sme mali nepodarený koncert na hradbách. Samé vesmírne zvuky – lebo nejaký punkáči naliali pivo do reprákov.

Kery: Už nás to vyhadzovalo z kurzu a vedela som, že Ela hodí gitaru o zem a dostane amok, alebo že sa začne smiať. Akurát keď sme spievali smutnejšiu pieseň Sorry, ľudia sa smiali v kŕčoch, ale ostali tam a podporovali nás. Alebo raz som v Banskej Štiavnici až na zvukovke zistila, že som si doma zabudla ukulele, tak nám Štiavničania zohnali sopránové ukulele, ktoré sa síce stále rozlaďovalo, ale aspoň som mala dobrý pocit, že niečo držím. Týmto im ešte raz ďakujem.

Obľúbená pieseň z vašej tvorby?

Ela, Kery:  Ringin In My Head, Sorry…vlastne nás baví všetko.

Čo posledné ste počúvali?

Ela: Ben Howard – End of Affair

Kery: Ja, bohužiaľ, svoju rozrobenú pesničku, haha.

Inšpirácia z hudobnej scény?

Soko, Beirut, Half Moon Run, Fleet Foxes . . .

Hrá sa vám lepšie v kaviarňach pre menej ľudí, či pred davmi, ako na koncerte Odella či Katarzie?

Ela: Baví nás hrať pred viacerými ľuďmi. A odkedy sme boli predskokanom Katarzie v Babylone, stratili sme tú predkoncertnú trému, lebo sme sa tam fakt tešili.

Kery: Tam sme sa naozaj tešili. Aj koncert na Dňoch Petržalky bol skvelý.

Ako ste vnímali WAVES BRATISLAVA?

Ela, Kery: Cítili sme sa úplne maličké v rámci obrovského projektu.

Aké máte zatiaľ ciele v roku 2015?

Ela: Ja som chcela cestovať na začiatku roka, a chceme začať robiť na albume.

Plánujete aj vianočný koncert? Aký darček by vás potešil najviac?

Kery: Predvianočne budeme súčasťou jedného hudobného žúru v KC Dunaj. Nylonová gitara.

Ela: Letenky niekam do tepla.

Blíži sa skúškové, ako zvládate harmonizovať VŠ a kapelu?

Kery: Zvládate je zlé slovo. Ako to nezvládate ? Dobre.

Ela: Uvidíme, ako budeme schopné. Teraz je prioritná kapela. Ak by bol odbor, ktorý by ma naplno bavil, tak by to bolo iné.

S kým by ste chceli spolupracovať zo slovenskej či českej scény?

Ela: Nechcela by som spolupracovať zatiaľ s nikým. Skôr by som privítala hostí na hudobné nástroje. Zo svetovej scény by som si netrúfla. Ak, tak Beirut. Ale vždy som chcela s orchestrom spolupracovať. To je sen.

Kery: Ja by som dala turné so SOKO!

Do akého hudobného žánru by ste nešli?

Ela, Kery: House, techno, hip hop…

Práve ste stratili pár refresher fanúšikov. Čo by ste im chceli odkázať?

Ela, Kery: Že hip hop počúvame! A naším fanúšikom jedno veľké ĎAKUJEME.